Chránené územie bolo vyznamenané európskym diplomom v roku 1995. Nachádza sa v ňom geologicko-paleontologická náučná lokalita so sieťou náučných chodníkov, voľne prístupný horninový park s dĺžkou 700 m (N-1/b), biologický náučný chodník s dĺžkou 6 km (N-1/c) a 800 m dlhý geologicko-paleontologický náučný chodník Borókás-árok, ktorý je prístupný len so sprievodcom v otváracej dobe po zaplatení vstupného (N-1/a). Na celom území je osadených vyše 40 informačných panelov a 30 menších tabúľ s názvami rastlinných druhov.
Na náučnom chodníku Borókás-árok sa pomocou sprievodcu môžeme oboznámiť s geologickými odkryvmi 24-23 miliónov rokov starých pieskovcov. V zakrytej hale sa nachádza paleontologická výstava a na povrchu skameneného pieskovcového riečneho brehu známe šľapaje párnokopytníkov, šeliem, nosorožcov a vtákov. V pivničnej hale je vystavený 46 m dlhý prekremenený kmeň ihličnatého stromu Pinuxylon tarnocziense, ktorý objavilF. Kubinyi v roku 1838.