Šiatorská Bukovinka

V oblasti Šiatorskej Bukovinky sú známe tri andezitové telesá. Ich petrografické zloženie je takmer rovnaké, ide o porfyrický pyroxenicko-amfibolický andezit s granátom a biotitom. Ide o lakolit šiatorského intruzívneho komplexu.

V oblasti Šiatorskej Bukovinky sú známe tri andezitové telesá. Ich petrografické zloženie je takmer rovnaké, ide o porfyrický pyroxenicko-amfibolický andezit s granátom a biotitom. Ide o lakolit šiatorského intruzívneho komplexu.

Granáty často vystupujú nápadne v hornine. Predmetný kameňolom bol založený v telese s rozmermi 600 x 80 m je na juhovýchodnom úpätí kóty 445 (Tri chotáre). Vo vrchnej časti telesa je vyvinutá vertikálna stĺpcovitá odlučnosť andezitu, ktorá zodpovedá forme ložného typu telesa (Konečný a Lexa in Vass a kol. 1992). Andezit obsahujú uzavreniny, tzv. xenolity, ktoré boli vystupujúcou magmou vytrhnuté z veporického podložia terciérnych sedimentov Cerovej vrchoviny (Hovorka a Lukáčik 1972). Sú jediným dokladom o výskyte paleozoických hornín v hĺbke.

Hrad Šiatorská Bukovinka (1885)

V pravej hornej časti lomu sú zachované jemnozrnné pieskovce až prachovce, ktoré boli kontaktne tepelne premenené vystupujúcou andezitovou magmou. Sú preto oveľa tvrdšie ako iné pieskovce a prachovce Cerovej vrchoviny. Prekryštalizované uzavreniny okolitých hornín sa vyskytujú aj v blízkosti okrajov andezitových telies. Po intrúzii došlo k hydrotermálnej činnosti, následkom ktorej vznikli početné hydrotermálne minerály najmä v puklinách andezitového telesa, ako pyrit, magnetit, kalcit, aragonit, dolomit, kremeň a zeolity (chabazit, dezmín, heulandit, laumontit, epistilbit - Erdélyi 1942).

Lom založili v roku 1867, patrí teda k najstarším lomom na území Cerovej vrchoviny.

V lome na vrch Šiator je možné nájsť zeolity epistilbit, laumontit, heulandit, skolecit, chabazit, apofylit.

(Zdroj: Passporty NNG)

Nyitva tartás