Karanč je typickým dómovitým vrchom s nadmorskou výškou 725,1 m. Kopíruje denudovaný tvar andezitových lakolitov, ktoré vnikli do okolitých pieskovcov v strednom miocéne. Vďaka odolnosti andezitu sú najvyššie položené na území Cerovej vrchoviny. Svojim dómovitým tvarom sa výrazne líšia od okolitých, nižšie položených hrebeňov a plošín na bazaltových lávových prúdoch a pokrovoch ako aj od pieskovcových kopcov. Horninou je porfyrický pyroxenicko-amfibolický andezit s granátom a biotitom. Granáty často vystupujú nápadne v hornine. Teleso vystupuje v oblasti vrchu Karanč s niekoľkými menšími apofýzami na severozápadnom svahu a v doline medzi Karančom a kótou 565 (Lazy). Jeho prevažná časť je na maďarskom území, kde je zaradená do karancsskej andezitovej formácie (u nás do šiatorského intruzívneho komplexu).
Na vrchol Karanča vedie červeno značený turistický chodník zo Šiatorskej Bukovinky, ktorého značnú časť tvorí asfaltová cesta. Na zalesnenom vrchole sa nachádza rozhľadňa a v nižšie položenej časti pútnické miesto Kaplnka sv. Margity.
Stupeň ochrany: Územie CHKO Cerová vrchovina (stupeň 2).
